Vláda schválila Akčný plán Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií na roky 2026 – 2028

Vláda SR schválila Aktualizáciu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií vo forme nového Akčného plánu na roky 2026 – 2028.

Z pohľadu startupov, scaleupov, technologických firiem a investorov ide o dokument, ktorý môže ovplyvniť smerovanie verejnej podpory, grantových schém, finančných nástrojov aj budúcich legislatívnych zmien v oblasti inovácií.

Na praktické implikácie Akčného plánu sa v komentári nižšie pozerá Peter Varga, predseda Legal & Tax Committee SLOVCA:

Pre startupy, scaleupy a technologické firmy nejde o dokument, ktorý by sám osebe okamžite menil právne alebo daňové prostredie. Jeho význam je skôr praktický: ukazuje, do ktorých oblastí bude štát v najbližších rokoch smerovať verejnú podporu, grantové schémy, finančné nástroje a prípadné legislatívne zmeny.

Z business pohľadu vidíme najmä tieto implikácie: 

1. Verejná podpora by sa mala viac viazať na reálny firemný výskum, vývoj a inovácie

Akčný plán počíta s podporou výskumno-vývojových a inovačných aktivít v podnikoch, vrátane spolupráce s výskumnými organizáciami, mestami alebo inými partnermi. Dôležité je, že verejné zdroje majú podľa dokumentu „pákovať“ súkromné a bankové financovanie, nie ho nahrádzať.

Pre firmy to znamená, že samotná technologická ambícia nebude postačovať. Projekt bude musieť byť obhájiteľný aj ekonomicky – z hľadiska trhového uplatnenia, vlastného financovania, personálnych kapacít a schopnosti výsledok reálne uviesť do praxe.

2. Vouchre môžu byť praktickým nástrojom pre menšie a rýchlejšie projekty

Pre menšie firmy môžu byť zaujímavé najmä inovačné vouchre – napríklad na prototypovanie, testovanie riešení v reálnych podmienkach, spoluprácu s výskumnou organizáciou alebo ochranu duševného vlastníctva. Akčný plán pri nich počíta s ambíciou dosiahnuť „time to grant“ maximálne 4 mesiace.

Ak sa to podarí preniesť do praxe, môže ísť o relatívne použiteľný nástroj pre firmy, ktoré nepotrebujú veľký grant, ale skôr financovanie konkrétneho kroku – napríklad proof-of-concept, validáciu technológie alebo patentovú rešerš.

3. Startupy a spin-offy dostávajú samostatnú pozornosť

Dokument výslovne pomenúva problém, že slovenský trh netrpí iba nedostatkom kapitálu, ale aj nedostatkom kvalitne pripravených startupov a spin-offov, do ktorých možno investovať. Preto sa počíta s prípravou Národnej stratégie rozvoja startupov a scaleupov, podporou inkubátorov a akcelerátorov, pre-seed mechanizmom, seed financovaním cez SIH a podporou rastovej fázy v režime pari passu.

Z právneho pohľadu bude kľúčové, ako sa nastavia pravidlá pre vstup verejného kapitálu, štátnu pomoc, spolufinancovanie, ochranu investorov a nakladanie s duševným vlastníctvom. Pri spin-offoch bude prakticky rozhodujúce najmä to, či univerzity a výskumné organizácie budú mať použiteľné pravidlá pre licencovanie alebo vklad IP do nových spoločností.

4. Preferované budú projekty s technologickým a trhovým presahom

Akčný plán osobitne zdôrazňuje oblasti ako umelá inteligencia, robotika, zdravotnícke inovácie, deep-tech a technológie dvojakého použitia. Neznamená to, že iné sektory budú z podpory vylúčené, ale tieto oblasti budú zjavne bližšie k deklarovaným prioritám štátu.

Pre firmy to vytvára praktickú potrebu vedieť už vopred formulovať, v čom spočíva technologická inovácia, aký problém rieši, kto bude vlastníkom výsledkov, aké sú regulačné riziká a aký je komercializačný model.

5. Daňovo môže byť dôležitý najmä superodpočet na výskum a vývoj

Z daňového pohľadu je významné, že Akčný plán počíta aj s možnými úpravami superodpočtu na výskum a vývoj – vrátane jeho zjednodušenia, lepšieho vymedzenia oprávnených nákladov, paušalizácie niektorých služieb a réžií, digitalizácie dokumentácie a sprístupnenia začínajúcim inovatívnym MSP.

Ak sa tieto úpravy premietnu do legislatívy, môže ísť o prakticky dôležitý nástroj najmä pre scaleupy s vlastnými vývojovými kapacitami a zdaniteľným základom. Na rozdiel od grantov však superodpočet stojí najmä na priebežnej dokumentácii, správnom účtovnom zachytení nákladov a schopnosti preukázať, že nejde o bežný vývoj produktu, ale o výskumno-vývojový projekt.

6. Pripravenosť bude právna, účtovná aj investičná

Akčný plán hovorí aj o zjednodušovaní implementačných procesov, vrátane zjednodušeného vykazovania výdavkov a možnosti pracovať v určitých prípadoch s dokumentáciou v anglickom jazyku.  To je pozitívny signál. Zároveň však platí, že verejná podpora bude aj naďalej vyžadovať právne, účtovné a projektové nastavenie.

Pre firmy bude preto dôležité mať vopred vyriešené najmä vlastníctvo IP, zmluvy so zakladateľmi, vývojármi a dodávateľmi, oddelenie vývojových nákladov, projektovú dokumentáciu, pravidlá spolufinancovania, zákaz dvojitého financovania a kompatibilitu verejnej podpory s investičným kolom alebo bankovým financovaním.

Záver je podľa mňa pomerne triezvy: Akčný plán sám osebe slovenský startupový ekosystém nezmení. Môže však vytvoriť praktickú výhodu pre tie firmy, ktoré budú pripravené skôr, ako budú vyhlásené konkrétne výzvy.

V prostredí verejnej podpory totiž často nerozhoduje iba kvalita technológie, ale aj kvalita dokumentácie, právne nastavenie projektu a schopnosť firmy vysvetliť, prečo nejde iba o podnikateľský nápad, ale o inováciu s reálnym ekonomickým dopadom.