Kedy vydať firmu

Ženísi v podobe investorov a private equity hráčov sa predbiehajú v ponukách na kúpu firmy alebo jej časti. A podnikateľ ako hrdý otec svojho dieťaťa zrazu nevie. Firma je pre neho vážne ako člen rodiny a keď ju raz dať, tak do dobrých rúk.

Odpovede

Veľa firiem oslavuje dvadsiatku. Sú to úspešné projekty z postkomunistického divokého kapitalizmu, ktoré prežili až dodnes. Viaceré z týchto „dvadsiatok“ sú veľmi atraktívne. A zároveň stále pod krídlami „svojich rodičov“, ktorí ich piplali od prvých dní. Tí dnes majú už svoje roky, môžu byť z výchovy unavení, prípadne už cítia, že na to sami nestačia. Napríklad finančne.

Šéf Enterprise Investors pre Česko a Slovensko a partner tejto najstaršej private equity v stredoeurópskom regióne Ivan Jakúbek hovorí, že ak si podnikateľ nevie odpovedať na aspoň jednu z otázok „Čo? Prečo? Ako?“, mal by sa zamyslieť nad partnerom v podnikaní. Nejde len o ďalšie investície do rozvoja, ale aj nové strategické smerovanie, nápady a možno aj vedenie. Ani na Slovensku už nie je problém nájsť niekoho, kto rozvojový a rizikový kapitál ponúka.

Strach

So vstupom kapitálu do firmy výmenou za spoluvlastnícky podiel sú však Slováci stále veľmi opatrní. Nevedno, či to vyplýva zo zakorenenej túžby niečo vlastniť alebo sú to skôr roky skúseností a sklamaní počas podnikania, ktoré znamenali aj mnoho stretnutí s podvodníkmi a klamármi.

Na minulotýždňovom TREND Business Breakfaste, ktorý sa venoval možnostiam financovania rastu podniku, povedal bývalý guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, že na Slovensku sú podnikatelia zvyknutí na jediné externé zdroje financovania. Banky. „Oproti Spojeným štátom americkým či západnej Európe tvoria bankové zdroje úplne dominantnú formu financovania rozvoja podniku,“ zdôraznil. S tým, že slovenský kapitálový trh je slabý a v budúcnosti bude nanajvýš tak poloslabý. Keďže banky pri tvrdšej regulácii a prísnejšom krízovom pohľade nebudú zjemňovať podmienky pôžičiek pre firmy, budú sa slovenskí podnikatelia musieť pozrieť po ďalších možnostiach.

Práve fondy rozvojového a rizikového kapitálu, inak nazývané aj private equity, môžu byť zaujímavá alternatíva. Najmä pre tých, ktorí nechcú nad firmou úplne stratiť kontrolu. S investorom sa dá stále dohodnúť podiel aj vplyv vo firme, vedenie sa vôbec nemusí meniť. Investori si však veľmi často robia nárok na post finančného riaditeľa, aby si boli istí, že ich investícia bude chránená.

Záujem

I. Jakúbek hovorí, že Enterprise Investors na Slovensku neinvestovali od roku 2009. „Je to škoda. To sa nestalo v žiadnej inej okolitej krajine,“ dodáva. Aj podľa neho je vo zvyku slovenských podnikateľov obracať sa so žiadosťou o peniaze na banky a nie na subjekty rizikového a rozvojového kapitálu. Na druhej strane uznáva, že nie každá spoločnosť sa private equity hráčovi do portfólia hodí.

„Firma, ktorá má zákazníkov iba na Slovensku, ťažko nájde partnera medzi private equity investormi,“ dodáva. Tí totiž hľadajú spoločnosť s biznis modelom, ktorý je použiteľný aj na iných trhoch, čo by v prípade expanzie zväčšilo hodnotu firmy, a teda aj zhodnotilo investované zdroje. Celkovo je I. Jakúbek presvedčený, že private equity majú o Slovensko záujem, aj keď sa v krajine veľa obchodov nedeje. „Peňazí je na svete vždy veľa. Dobrých nápadov je málo,“ opisuje konkurenciu investorov v regióne, ktorí hľadajú vhodné firmy.

„Pán Trnka sa nám dlho bránil, tak sme kúpili jeho konkurenta –české AVG,“ hovorí zasa I. Jakúbek o neúspešnom dvorení. Miroslav Trnka, zakladateľ a teraz člen správnej rady výrobcu antivírusového softvéru Eset, je príkladom človeka, ktorý nepustil svoje dieťa z rúk. „Dokiaľ vieme rásť z vlastných zdrojov, nie sme nútení hľadať partnera,“ hovorí. Aj on dostal veľa ponúk, ktoré zvažoval. Podľa neho firmy, ako je Eset, nepotrebujú zháňať kapitál na lepšie zariadenie, silnejšie počítače a nové kancelárie. Najzaujímavejší sú pre ne špičkoví ľudia. „Obávam sa, že takých nezoženiete len tým, že pustíte do firmy strategického investora,“ pripomína.

„Musím priznať, že mnohé firmy, ktoré začínali ako my, vyrástli rýchlejšie vďaka finančnej injekcii od investorov. Keby sme na začiatku dostali nejakú finančnú injekciu my, možno by sme boli dnes oveľa ďalej,“ hovorí. Ale vidí viaceré riziká, napríklad stratu „slobody“, čo je podľa neho pre ľudí, ktorí prídu pracovať so zápalom do firmy, kľúčová vec.

Z trofeje poľovník

Keď sa M. Trnka ohliadne do histórie firmy, prelomovým bodom bol rok 2002, keď Eset získal sieť zahraničných distribútorov. A predaje a finančné výsledky firmy začali rásť v násobkoch.

Spomína, že obdobie od roku 1992 bolo na rast veľmi pozvoľné. No považuje za dôležité, aby si každý podnikateľ týmto obdobím prešiel. „Problém je, že niektorí hľadajú cudzie peniaze príliš skoro. Podľa mňa prvú časť podnikania by mali ľudia absolvovať zo svojich zdrojov, aby precítili budovanie firmy, zodpovednosť, úspechy aj pády,“ presviedča.

Marián Marek, zakladateľ PosAmu, ktorý sa špecializuje na poskytovanie IT riešení, považuje za prirodzené, že sa treba opierať najmä o vlastné zdroje. Bankové úvery bral iba na nehnuteľnosti. „Zdalo sa mi to rozumnejšie, ako platiť nájom,“ argumentuje. Ale na svojej dráhe PosAm predsa len narazil. „Cítil som, že potenciál slovenského trhu je vyčerpaný. A neboli sme schopní financovať medzinárodnú expanziu,“ vysvetľuje. Preto minulý rok predal 51 percent firmy Slovak Telekomu. Z akvizičných peňazí pomáha ďalším perspektívnym projektom. „Dnes som nielen v roli generálneho riaditeľa PosAmu, ale aj v pozícii investora v jednom startupe,“ prezrádza. Dôvody? Keď PosAm začínal, boli pre neho kľúčovým problémom znalosti. Chýbali špecialisti zo všetkých odborov. Dnes už to na Slovensku problém nie je. Ale inovatívne podnikania sú ojedinelé. „Ľudí, ktorí by pomohli startupom, je podľa mňa stále problém nájsť,“ vysvetľuje motiváciu stať sa biznis anjelom. Teda zaradiť sa medzi tých, ktorí investujú do neistých projektov úplne na začiatku.

Pravý moment

Ako ilustruje príklad PosAmu, na predaj podniku musí prísť určitý signál.

Zakladateľ vývojára softvéru Asseco Central Europe Jozef Klein spomína, ako chceli expandovať do zahraničia, ale bez tamojšieho zázemia sa to nedalo. V roku 2004 našli firmu podobnú, ako sú oni. V Poľsku. Vznikla idea spojiť sa a vytvoriť veľký európsky softvérový dom pod jednou strechou. Až partneri v Poľsku mu ukázali, ako sa dá financovať expanzia.

„Vtedy som videl, akí sme na Slovensku veľmi zaostalí v získavaní peňazí. V Poľsku je kapitálový trh oveľa rozvinutejší. Bolo jasné, že pôjdeme na burzu,“ spomína a nezabudne podotknúť, že odkedy v roku 2006 uviedli akcie spojeného Asseca na varšavskú burzu, zarobili investorom násobky vložených peňazí.

Firma sa za sedem rokov dostala na trhy, o ktorých sa jej poľským a slovenským zakladateľom nikdy ani nesnívalo. „Kúpili sme skoro štyridsať európskych firiem. Likvidujeme konkurenciu. To nám generuje dodatočné zdroje,“ vysvetľuje J. Klein a vymenuje aspoň pár akvizícií: Dánsko, Španielsko, Švajčiarsko, Izrael, takmer všetky balkánske krajiny.

Vernosť na pár rokov

Vstup private equity hráča nie je dlhé „manželstvo“. Takí investori chcú zhodnotiť svoje peniaze čo najskôr. Prinesú do firmy rozvojový kapitál, aby čo najskôr získali nové trhy, konkurentov a segmenty. A zhodnotený podiel ďalej predávajú. Zvyčajne po troch až siedmich rokoch. Stáva sa, že ho predajú pôvodnému majiteľovi, a tak môže „rodič“ získať dieťa späť. O pekný kus väčšie. Samozrejme, aj za vyššiu cenu.

Miroslav Bratrych, partner poradenskej firmy PwC Česká republika, hovorí, že vstup investora by si mal majiteľ rozmyslieť podľa toho, či sa bude s takýmto partnerom dať dosiahnuť vízia firmy. Ak majú jej majitelia vážny strach z investorov, je v poriadku, ak skúsia predať časti podniku, ktoré nie sú corebiznisom.

I. Jakúbek dodáva, že nie všetky firmy potrebujú investorov a takéto manželstvá nemusia mať vždy šťastný koniec. „Stále sú na trhu úspešné rodinné podniky, prípadne firmy s pôvodnými majiteľmi na čele. Vedia pružne reagovať, nemusia sa zdržovať reportovaním investorom a nie sú tlačení do štvrťročných nárastov ziskov,“ vyratúva.

Výhody a nevýhody vstupu investora

Plusy

- dostatok finančných zdrojov na expanziu či skupovanie konkurencie

- možnosť nových synergií a spolupráce s ďalšími firmami v portfóliu investora

- investor znáša riziko ako majiteľ, cíti teda za biznis zodpovednosť

- nové stratégie, riešenia, kontakty, efektívnejší manažment

- v prípade problémov investor dofinancuje firmu v ťažkých časoch, aby neprišiel o investíciu

Mínusy

- menej slobody v rozhodovaní a stratégii

- menší podiel ako vlastnícky, tak aj na výsledkoch firmy

- partner je vo firme väčšinou na krátko

- dlhý čas potrebný na vstup investora

- mnoho času minutého na pravidelné reportovanie investorom

PRAMEŇ: TREND Analyses

Zdroj: http://www.etrend.sk/podnikanie/kedy-vydat-firmu-2.html