Ako sa robia peniaze pre rast

Ivan Štefunko mal namierené do politiky. Nebolo tam preňho miesto. Názormi sa vymykal z hlavného prúdu. Analytické myslenie dnes využíva inak a možno je aj lepšie, že pracuje v privátnom sektore. Profit sa s ním zhováral o tom‚ ako sa dá pomôcť dobrým myšlienkam. Ťažisko jeho aktivít je v manažovaní fondov rizikového kapitálu.

Čo je rizikový kapitál?

Znie to ako pohrávanie sa s hazardom. Tak to iste nie je. Venture capital‚ čiže rizikový kapitál spája viacerých investorov a dáva ich pôsobeniu regulovanú štruktúru. Podarilo sa nám spojiť štyridsiatich investorov vo fonde, ktorý sme uzavreli vlani, a zhromaždili sme 26 miliónov eur. Investujeme do dvoch typov spoločností. Jednu skupinu tvoria firmy vo veľmi skorom štádiu vývoja, to znamená, že majú iba nápad alebo produkt vo vývoji. Investujeme, aby spoločnosť vedela produkt ukončiť alebo doplniť tím o nejakého špecialistu, prípadne začať robiť marketing. Takých máme teraz okolo tridsať. Máme ešte druhý fond, ktorému hovoríme séria A. Je to bežný venture kapitálový fond, ktorý investuje do firiem, ktoré už fungujú, sú v zisku, alebo ho majú „na dohľad“, a potrebujú sa dramaticky rozšíriť na iné trhy či iné produkty. Sú to firmy, kde vieme investovať od tristotisíc po tri milióny eur. Spolupracujeme s firmami, ako sú napríklad Greenway alebo RF elements, ktorá sa zaoberá wi-fi príslušenstvom a anténami. Týchto firiem je vo fonde zhruba desať.

S akou návratnosťou vo fondoch počítate?

Uvedomujeme si, že pracujeme s rizikovým kapitálom. Matematika je jednoduchá. Skúsenosť je taká, že z desiatich firiem by jedna až dve mali vystreliť do násobných veľkostí. Ďalších šesť by malo prežívať alebo by sa mali reštrukturalizovať. Dve by mohli skrachovať. Prepočítali sme, že náš fond by mal investorom vracať zhruba 15 – 20 percent ročne z peňazí, ktoré vložili. Investori vkladajú peniaze postupne, vždy podľa aktuálnej potreby. Finančný model, ktorý používame‚ je schválený luxemburským regulátorom. Výnosy nie sú garantované. Dôveryhodnosť zvyšuje aj skutočnosť, že sme do fondov vložili pomerne veľa vlastných peňazí. Robíme to preto, aby sa investovanie oplatilo, napokon z výsledkov sa živíme aj my.

IVAN ŠTEFUNKO (39). Dlhodobo žil v Alžírsku, kde pracovali jeho otec stavbár a mama učiteľka ekonómie. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, európske štúdie na Inštitúte politických štúdií v Paríži. Ako 24-ročný vydával ľavicový magazín Slovo. Stál pri zrode predajcu leteniek Pelikan.sk, technologickej firmy Monogram, portálov Lekar.sk, Euractiv.sk, Energia.sk. Posledné roky sa venoval poradenskej firme Neulogy, dnes vedie Neulogy Ventures, ktorá spravuje technologické fondy pre slovenské startupy a inovatívne firmy.

Akým spôsobom vyberáte firmy, do ktorých investujete?

Rizikový kapitál na Slovensku nebol nikdy predtým štrukturovaný. Dopyt firiem, ktoré potrebovali investície‚ bol veľký. Je nás v našej spoločnosti doslova päť a pol. Aby sme výber zvládli, vymysleli sme formulár, v ktorom nám uchádzači o kapitál uvedú všetko, čo spočiatku potrebujeme vedieť. Vo výsledku je to husto popísaná tabuľka na liste papiera. Sme dvaja investiční riaditelia, niekedy posudzujú formuláre aj investiční manažéri. S firmami, ktoré splnia naše kritériá po prvej selekcii, rokujeme, konfrontujeme s nimi predstavy o budúcnosti, o zmysluplnosti investičného zámeru. Rokovania vyústia do súboru podmienok – a ak sa dohodneme‚ nasleduje fáza rokovania o zmluvách. Celé to trvá od jedného do štyroch mesiacov. Niekedy sú rokovania zložité, najmä ak má firma komplikovanú štruktúru alebo jeden zo spoločníkov chce zo spoločnosti odísť. Aktuálne riešime prípad firmy, kde sú spoločníci z Poľska, Nemecka, Slovenska a Českej republiky, musíme teda počítať s rôznymi právnymi systémami, ľudia z tejto firmy majú rôzne záväzky.

Čím vás firma musí zaujať, aby ste s ňou rokovali? Na čo sa pýtate?

Hneď na začiatku dostaneme pomerne veľa informácií. Zaujímajú nás firmy zo sektorov, ktoré majú možnosti vysokého rastu. Dnes sú to najmä informačné technológie, ale aj hardvérové záležitosti či biotechnológie, alebo obnoviteľné zdroje energií. Nemôže to byť pekáreň alebo donášková služba, čo sú dávno popísané biznisy, kde je trh presýtený, a teda sa tam už nedá nič nové vymyslieť. Kľúčová je inovácia a perspektíva rastu. Každý z biznisov, do ktorých investujeme‚ musí mať potenciál zaplatiť aj tie, ktoré sa nevydaria.

To sa iba prehŕňate v číslach?

Nie, veľa informácií potrebujeme aj o tíme. Nezaujímajú nás jednotlivci, ktorí si popri inej práci robia nejaké vynálezcovstvo. Samo osebe je to síce hodnotné, ale potrebujete mať hotový tím, ktorý má podnikateľský rozmer. Je veľmi dôležité‚ aby sa ľudia v tíme navzájom dopĺňali – mali by teda byť technici, odborníci na marketing, ekonómovia.

Hovoríte, že tradičný biznis nemá potenciál rastu. Ale kto bude piecť rožky, keď sa všetci vrhnú na technológie?

Nemali by všetci robiť IT. Problém je v tom, že doteraz u nás všetci – obrazne povedané – piekli rožky. Dokonca aj tí, ktorí mali schopnosť dokázať oveľa viac. Veľmi si vážim ľudí, ktorí pečú dobré pečivo alebo poskytujú iné základné služby. Za posledných 25 rokov robilo na Slovensku veľa ľudí biznis, ktorý nenapĺňal ich potenciál. Keď prišla éra startupov a prvé úspechy‚ veľa ľudí vytiahlo myšlienky a nápady, ktoré mali skryté‚ lebo si mysleli, že ich nikdy nedokážu naplniť v reálnom svete. Nie všetci by mali robiť startupy. Ale tí, ktorí majú dobrú inováciu, by na trh mali ísť. Banky na Slovensku financujú len firmy, ktoré sú v zisku. Rizikový kapitál poskytuje možnosti financovať začínajúce spoločnosti.

Startupy sú sympatické, ale niekedy im chýba ľudský rozmer. Vy sám sa angažujete aj v takzvanom sociálnom biznise. Prečo je to dôležité?

Prvá vec je, že nie každý brilantný intelekt by mal robiť veci len pre biznis. Druhá časť odpovede môže byť o tom, že všetky nápady a myšlienky sa nedajú škálovať do globálneho rozmeru alebo nie sú také, že by menili technologický svet. Sociálne inovácie sú často šité na lokálnu situáciu, jednotlivé krajiny alebo len mestá a komunity. Napríklad v Bratislave chýbajú niektoré služby, ktoré nie sú typickým zárobkovým podnikom, ale ľuďom chýbajú. Zväčša sú to služby, ktoré nedokážu vrátiť investície s veľkou návratnosťou. Nie všetci ľudia sú stvorení pre agresívny biznis, ale chcú robiť dobré veci a nemajú šancu, lebo žiadny typ kapitálu ich nevie podporiť. Keby som si mal vybrať, veľmi rád by som popri fonde rizikového robil aj fond sociálneho kapitálu. Nateraz najmä pomáham ľuďom, ktorí o tých veciach rozmýšľajú. Sociálny rizikový kapitál sa riadi veľmi podobnými kritériami ako komerčný, s tým, že neráta s veľkou a rýchlou návratnosťou, ale uspokojí sa s tým, že zhodnotí istinu. Problém je, že veľa ľudí si mýli sociálne podnikanie s charitou. To je veľmi zlé prirovnanie. Ľudia, ktorí robia celý rok niečo zlé‚ si svedomie vyčistia deň pred Vianocami, usporiadajú koncert alebo dražbu. Sociálne podnikanie je o tom, že robíte niečo trvalo udržateľné so zainteresovaním celého okolia, pre ktoré sa to deje.

Čo je rizikový kapitál

Rizikový kapitál (aj venture capital alebo rozvojový kapitál) poskytujú špecializované fondy na rozvoj, rozbeh alebo transformáciu súkromných firiem s rastovým potenciálom. Investície prostredníctvom akciového alebo podielového kapitálového vstupu im umožňujú získať prostriedky na efektívny rozvoj či zníženie úrokového bremena. Tento spôsob financovania je vhodný predovšetkým pre malé a stredné podniky, ktoré sú perspektívne pre svoj inovačný a rastový potenciál. Vhodná majetková a vlastnícka štruktúra je ďalším zo základných predpokladov na vstup rizikového kapitálu do podniku.

Vstup kapitálu sa uskutočňuje formou priamych investícií do vlastného imania podnikov alebo formou rôznych typov úverov. Ale na rozdiel od bankových úverov je spolufinancovanie prostredníctvom rizikového kapitálu viac prispôsobené individuálnym potrebám podnikateľov. Poskytovateľ kapitálu sa väčšinou nestáva len obchodným partnerom, ale priamo vstupuje do spoločnosti prostredníctvom svojho manažmentu a podieľa sa na rozhodovaní. Dĺžka trvania spoluúčasti v spoločnosti býva spravidla jeden až päť rokov.

Na Slovensku vznikla v roku 1995 Slovenská asociácia rozvojového kapitálu (Slovak Venture Capitaland Private Equity Association, v skratke SLOVCA).

S Lukášom Alnerom ste urobili vec, ktorá od začiatku nesľubovala zisky. Portál Diagnose.me už pomohol mnohým ľuďom.

Trochu vás opravím. Je veľa biznisov – a nechcem, aby to vyznelo chválenkársky –, ktoré môžu predbehnúť svoju dobu. V čase, keď vznikajú‚ je jasné, že veľa peňazí nezarobia a do veľkej miery budú potrebovať dotácie. Už to, že si také projekty zarobia aspoň na seba, má veľký význam. Pri Diagnose.me som autorom myšlienky a zo začiatku som Lukášovi pomáhal. Stav ,v akom je projekt teraz‚ je najmä jeho zásluha. Diagnose.me nikdy nebude mať také zisky a uznanie ako napríklad internetový obchod Amazon či alternatívna taxislužba Uber. Náš projekt však určite zachránil viac životov ako tie dve spoločnosti spolu. Pre mňa ako spoluautora je to veľké zadosťučinenie, lebo každý týždeň dostávame ďakovné e-maily – píšu nám ľudia, že nebyť tejto služby, už by neboli medzi nami. To je veľmi povzbudzujúce. Služba už funguje v reálnych komerčných podmienkach, musí si nájsť miesto na trhu a nebyť závislá od dotácií. Konzultácie s lekármi po celom svete sú spoplatnené – sadzby sú od 50 do 250 eur. Mnohým sa to zdá veľa. Pritom bežne zaplatia za ošetrenie psa aj viac peňazí. Ľudské zdravie niečo stojí, ale jeho vnímanie je deformované poistením, keď sa za väčšinu úkonov neplatí priamo.

Motívom bola vaša vlastná skúsenosť?

Mal som problém, s ktorým mi nik nevedel pomôcť. Spôsob, akým som situáciu riešil‚ bol veľmi nákladný. Cestoval som s výsledkami vyšetrení cez oceán, aby som dozvedel niečo, čo sa dnes dá vybaviť e-mailom. Spočiatku sa to nepáčilo ani lekárom, lebo mali pocit, že im do kompetencie vstupujú iní odborníci. Na portáli sú teraz špecialisti, ktorí sa koncentrujú na konkrétne diagnózy alebo časti tela, teda neposkytujú všeobecný, ale úzko cielený pohľad.

Je známe, že ste pred časom „zachraňovali“ týždenník Slovo a že ste ľavicovo orientovaný, hoci z toho‚ o čom sme sa rozprávali‚ to tak nevyzerá. Ako by podľa vás mala vyzerať sociálna demokracia?

Žiadna politická strana na Slovensku nespĺňa tradičné európske definície sociálnej alebo kresťanskej demokracie. Rovnako to platí pri liberáloch. Každá zo slovenských politických strán by veľmi zložito obhajovala svoje myšlienky v západnej Európe. Som presvedčený sociálny demokrat a myslím si, že v 21. storočí je bežné‚ aby štát riešil veci, kde trh zlyháva. Trh má pôsobiť všade tam, kde verejný sektor nie je efektívny. V niektorých krajinách funguje jedna zdravotná poisťovňa, tak nie je dôvod vytvárať priestor pre viaceré. Ak jedna poisťovňa nefunguje, tak stojí za to, aby sa vytvorili ďalšie. Na Slovensku pôsobí portál Profesia, ktorý sprostredkúva služby zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie. Robí to za rozumné ceny a je teda zbytočné, aby štát robil to isté s menšou efektivitou. Štát by mal vystupovať ako regulátor, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, rovnosť medzi pohlaviami, rovnosť šancí medzi regiónmi a iné sféry života. Nejde o to zväzovať iniciatívu ľudí, skôr ide o jej uvoľnenie, tak‚ aby sa oveľa viac ľudí vedelo zúčastňovať na plnohodnotnom fungovaní krajiny. Moje ľavičiarstvo nie je len v ekonomickej, ale aj spoločenskej rovine.

Nie ste v konflikte s tým, čo robíte?

Vôbec to tak nevnímam. Páči sa mi, že našou aktivitou môžeme podporovať mladých, veľmi schopných ľudí, ktorí aj v neatraktívnych regiónoch vedia vziať život do svojich rúk. Sociálna demokracia by nemala pozerať len na blaho zamestnancov, ale aj na blaho tých, ktorí chcú vytvárať pracovné miesta. Mala by myslieť aj na študentov, ktorí sa pripravujú na zamestnanie, ale aj na to‚ aby vedeli zamestnanosť vytvárať. Mrzelo by ma, keby sociálna demokracia vystupovala len ako advokát zamestnancov, teda podrobovaných‚ a zabúdala na tých ostatných.

 

Fondy rizikového kapitálu na Slovensku

Slovenský rastový a kapitálový fond (SRKF) je partnerom pre financovanie podnikateľa vo fáze rastu. Cieľom SRKF je identifikácia zaujímavých rastových projektov/spoločností, následná investícia a exit pri požadovanej návratnosti vložených zdrojov. Fond je svojím kapitálovým vstupom schopný vyriešiť existujúce joint venture, respektíve iné vlastnícke spory. Ideálnym projektom je spoločnosť s výrazným rastovým potenciálom, silným trhovým postavením a motivovaným manažmentom.

Fond inovácií a technológií (FIT) ponúka partnerstvo, výrazné zlepšenie finančnej pozície projektu. Poslaním FIT je formou poskytovania rizikového kapitálu podporiť podnikateľskú iniciatívu a tak rozvíjať podnikanie, zamestnanosť a hospodárstvo smerom k inovatívnej ekonomike. Finančné možnosti tohto fondu poskytujú väčšiu flexibilitu ako financovanie prostredníctvom úveru z finančných inštitúcií. FIT dá pôvodnému manažmentu firmy priestor, čas a prostriedky na realizáciu podnikateľského zámeru.

Slovenský rozvojový fond (SRF) realizuje investície do zabehnutých alebo začínajúcich spoločností, ktoré potrebujú expanzný kapitál. Robí to formou vkladu do základného imania spoločností a stáva sa spoluvlastníkom na vopred stanovený čas. SRF investuje aj do zabehnutých spoločností, ktoré čelia finančným problémom, druhotnej platobnej neschopnosti alebo problémom s bankovým financovaním. Každú investičnú príležitosť posudzuje individuálne a manažéri SRF prihliadajú na všetky špecifiká spoločnosti.

Neulogy Ventures založili podnikatelia s cieľom poskytnúť rozbehový kapitál a podporu mladým a začínajúcim podnikateľom‚ ktorí majú ambície uspieť na svetových trhoch. Know-how zakladá na dlhoročných skúsenostiach s podnikaním a investovaním do technologických firiem, či už vlastných, alebo na skúsenostiach siete úspešných podnikateľov zo Slovenska i mimo neho. Chce prostredníctvom investícií pomôcť vyrásť novej generácii podnikateľov s globálnym dosahom. Spolu s financovaním dáva fond firmám príležitosť a zdroje ďalej sa rozvíjať. Pridaná hodnota spočíva v znalosti lokálneho inovačného ekosystému, širokej sieti mentorov a expertov, siahajúcej od Viedne až po Silicon Valley, a rokoch skúseností s realizovaním investícií.

Zdroj: http://profit.sme.sk/c/20342015/ako-sa-robia-peniaze-pre-rast.html