Lákadlom nápady a zisk

Slová biznis a anjel akoby patrili do iných svetov. No nie je to celkom tak. Pojem biznis anjel sa udomácnil pre investorov, ktorí „strážia“ rodiace sa firmy. Pred pár rokmi to bol na Slovensku ešte neznámy pojem. Dnes síce už biznis anjeli sú, ale kvalitných projektov, ktoré by mohli financovať a podporiť, je málo. Nielen preto, že Slováci sú podľa Eurobarometra najmenej podnikavý národ v Európe (TREND 47/2012), ale aj preto, že sa boja o svoje nápady deliť s inými – investormi.

Nejde o charitu

Biznis anjeli sú ľudia, ktorí investujú svoje peniaze do začínajúcich podnikov a inovatívnych projektov. Sú na pomedzí dvoch svetov. Jeden je rodina a priatelia, ktorí do nápadu svojho príbuzného či známeho investujú peniaze a čas. Druhý sú banky či iní inštitucionálni investori, ktorí dajú peniaze iba do osvedčených biznisov.

Hoci štatistika hovorí, že biznis anjelom vyjde v priemere každá desiata investícia, nerobia to z dobročinnosti. Zaujíma ich zisk z investície (TREND 13/2012). Môže ísť v extrémnych prípadoch o tisícnásobky investovaných peňazí. Druhým, častejším extrémom je, že o celú svoju investíciu prídu. Nebažia po firme. Skôr chcú v podnikoch, do ktorých vstupujú, minoritné podiely, aby zostal zakladateľský tím motivovaný. A nedávajú do nich iba peniaze. Jeden z najznámejších takýchto investorov z Maďarska Peter Zábojí tvrdí, že zo skúseností vedia začínajúcim podnikom poradiť či pomocou kontaktov rozbehnúť biznis.

Investorom na pol úväzku

V Európe je okolo 75-tisíc biznis anjelov, v USA okolo 265-tisíc. Na Slovensku je ich – podľa Ivana Štefunka, šéfa Neulogy, ktorá pomáha začínajúcim firmám (start-upom) s biznis plánom a s hľadaním financovania – niekoľko desiatok. „Niektorí sú verejne známi alebo sa tým aspoň netaja. Tí často pôsobia individuálne. Iní sa združujú v kluboch podnikateľských anjelov. Tie zbierajú nápady a biznis plány a predkladajú ich svojim členom. Niekedy sa v nich zachováva anonymita členov. Napokon existujú aj neformálne združenia týchto investorov, ktorí sa stretávajú z času na čas a podľa toho aj rozhodujú. My takýto ad hoc klub integrujeme,“ vysvetľuje I. Štefunko.

Anjeli sú zvyčajne bývalí alebo súčasní biznismeni, ľudia, ktorí podnikaniu rozumejú a zároveň už majú dostatočný kapitál na to, aby investovali. „Anjelovanie je biznisom na veľmi čiastočný úväzok,“ vyvracia predstavy o profesionálnych investoroch I. Štefunko. Títo ľudia majú buď vlastné veľké firmy, ktorým sa venujú na plný úväzok, alebo už nepracujú. Oddychujú a z času na čas investujú a neskôr radia podnikom, do ktorých investovali. Vo veľmi obmedzených časových úsekoch, a to hlavne pri strategických rozhodnutiach. „Full time“ biznis anjeli sú v slovenských zemepisných šírkach veľmi ojedinelý jav.

V hľadáčiku

Ale – na druhej strane – títo investori hľadajú podnikateľov, ktorí sú viac ako len na plný úväzok. Ľudí schopných dotiahnuť projekty do konca. Jeden z najznámejších biznis anjelov z Českej republiky Michael Rostock-Poplar hovorí, že investuje až vtedy, keď vidí, že ľudia, ktorí za ním prídu, sami už do projektu investovali peniaze a čas a produkt majú (takmer) hotový. A ten produkt musí mať potenciál dosahovať aspoň päťdesiatpercentné ziskové marže. Inak do toho nejde. „Nehľadáme skvelé biznis plány, ale podnikavý tím ľudí, ktorí sú schopní doťahovať projekty do konca,“ povedal pre TREND šéf podnikateľského klubu 42angels.com Juraj Ďuriš.

M. Rostock-Poplar, ktorý je blízko prvej investície na Slovensku, hovorí, že slovenskí start-upisti mu pripadajú ešte naivnejší ako českí. „Myslia si, že niečo vymyslia, dajú na papier a bude to fungovať. Zabúdajú, že je tu kusisko roboty, ktorú musia spraviť, aby sa produkt predával,“ vysvetľuje. Slovensko je veľmi malý trh s veľmi malým počtom podnikateľských projektov, preto tu veľa zahraničných anjelov nevidieť. I. Štefunko hovorí, že konkurenciu medzi anjelmi necítiť. „Naopak, združovanie sa domácich a zahraničných môže byť veľmi efektívny krok, keď domáci investor firmu »ustráži« a zahraničný prinesie know-how a kontakty,“ myslí si.

Tajomno

Aj keď v porovnaní s inými krajinami sa k týmto investorom nedostáva tak veľa biznis plánov na posúdenie, podľa I. Štefunka sa nemôžu sťažovať, že by ich mali málo. Niekedy však pokrivkáva kvalita, inokedy realizácia, úplnosť podnikateľského tímu, vedomosti či ambície. „Potrebujeme svetové ambície, Slovensko je hlavne pre technologické start-upy miniatúrny trh,“ tvrdí.

Aj do Neulogy chodia ľudia s biznis plánmi, ale občas ich bez podpísania dohody o mlčanlivosti nechcú ani povedať. Akoby sa báli, že im niekto nápad ukradne. „Keď s nápadom nechcú za nami prísť, nech si ho nechajú v zásuvke. Dnes hrá podstatnú rolu čas. Ak si trúfnu uskutočniť svoj plán so svojimi peniazmi a pomaly, nemôžu sa diviť, že ich niekto na svete odkopíruje či predbehne,“ komentuje to M. Rostock-Poplar.

Článok vyšiel v prílohe TREND +Malé a stredné podniky, ktorá je prílohou aktuálneho vydania TRENDU 19/2012.

Zdroj: http://www.etrend.sk/podnikanie/lakadlom-napady-a-zisk.html