Rizikový a rozvojový kapitál na Slovensku
Publikované: , Novinky ohľadom PE-VCVyužívanie rizikového financovania pri saturovaní potrieb podnikov je na Slovensku málo rozvinuté.
Aj keď je slovenská ekonomika v podstate bankovou ekonomikou, t.j. je tu výrazný podiel úverového financovania, vzhľadom na dostupnosť úverov pre podnikateľské subjekty a ich trvalú podkapitalizovanosť by trh podľa odhadov vedel prijať i niekoľko desiatok miliárd korún rizikového a rozvojového kapitálu. Z tohto pohľadu sa ako perspektívny v súčasnosti javí farmaceutický, chemický, potravinársky, strojársky a elektrotechnický priemysel (v nadväznosti na rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku), sektor informačných technológií a sektor služieb.
V súčasnosti je na Slovensku aktívnych len niekoľko spoločností rizikového a rozvojového kapitálu.
Pritom už koncom roku 1995 sa z iniciatívy niekoľkých podnikov sformovala Slovenská asociácia rizikového kapitálu (Slovak Venture Capital and Private Equity Association, SLOVCA), ako právnická osoba - záujmové združenie právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka. Jej vznik umožnil grant Slovensko-amerického podnikateľského fondu (SAPF), ktorý bol jedným zo zakladajúcich členov.
SLOVCA si položila 5 základných cieľov:
- poskytovať informácie tým, ktorí hľadajú kapitál pre nové i existujúce podniky,
- zastupovať názory a záujmy členov pri jednaniach s vládou a s ňou súvisiacimi orgánmi,
- vytvárať pre svojich členov platformu na výmenu názorov a praktických postupov,
- poskytovať školenia a odbornú prípravu pre členov SLOVCA a iných,
- podporovať a rozvíjať v danom odbore tú najlepšiu prax na najvyššej úrovni.
Zakladajúcimi členmi SLOVCA boli:
Slovensko-americký podnikateľský fond (SAEF),
Považský a Kysucký Podnikateľský Fond (PKPF),
Seed Capital Company (SCC),
Tatra Raiffeisen Capital (TRC).
V roku 1997 mala SLOVCA 5 plnoprávnych a 7 pridružených členov:
plnoprávni: Tyn Group, PKPF, SCC, SAEF, TRC
pridružení: Investičná a rozvojová banka, Deloitte&Touche, Altheimer&Gray, Citibank, Vydavateľstvo Poradca, Poľnobanka, City University.
SLOVCA bola koordinátorom slovenského tímu pri vypracovaní Správy o vývoji rizikového kapitálu na Slovensku (Country Policy Papers), čo bol program Európskej asociácie rizikového kapitálu (EVCA) pre strednú a východnú Európu v spolupráci s programom PHARE Európskej komisie. Okrem toho SLOVCA v rokoch 1996 a 1997 publikovala výročnú správu (Yearbook) obsahujúcu informácie o rizikovom kapitále, o SLOVCA, EVCA, o stave rizikového kapitálu v krajinách strednej a východnej Európy, ako aj zoznam členov s kontaktnými adresami a ich krátkou charakteristikou.
V rokoch 1998 - 2001 bola SLOVCA neaktívna. Dôvodom bol minimálny počet fondov rizikového kapitálu, ktoré pôsobili na Slovensku.
SLOVCA má riadnych a pridružených členov.
V súčasnosti sú plnoprávnymi členmi:
Slovak American Enterprise Fund (SAEF),
SEED Capital Company, s.r.o.,
Rozvojový Fond pre malé a stredné podnikanie,
Genesis Capital, org. zložka Slovakia,
Vencorp Slovakia, a. s.
Pridružení členovia sa delia do troch kategórií:
- finančné organizácie,
- odborní poradcovia,
- akademické organizácie.
V súčasnosti sú pridruženými členmi:
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.,
Deloitte & Touche.
Podľa predstaviteľov SLOVCA je Slovensko pre investorov zaujímavá lokalita a fondy rizikového kapitálu ho považujú za atraktívne, čo súvisí s ozdravovaním ekonomiky, zlepšovaním infraštruktúry a podmienok podnikateľského prostredia. V odbornej verejnosti prevláda názor, že štrukturálne reformy na Slovensku vytvorili vhodné makroekonomické prostredie podporujúce rozvoj rizikového a rozvojového kapitálu.
Za hlavný dôvod slabého využívania rizikového kapitálu možno považovať averziu podnikateľov voči vstupu nového spoločníka alebo akcionára do podniku, ako aj averziu voči budúcemu odpredaju svojho podielu novému silnejšiemu investorovi, čím dochádza k zmene vlastníckej štruktúry v ich neprospech.
To citlivo vnímajú predovšetkým podnikatelia, ktorí svoju spoločnosť vybudovali prakticky od nuly, prípadne podnikatelia, ktorí získali kontrolu nad spoločnosťou po riskantnom a náročnom privatizačnom procese.
Navyše slovenské firmy uprednostňujú spoluprácu so strategickým investorom a nie finančným. Pri vyhľadávaní finančného investora, ktorý prináša finančné zdroje a špecifické know-how, no po určitom čase chce svoj podiel v spoločnosti odpredať a zhodnotiť tak svoju investíciu, pretrváva opatrnosť.
Ďalším dôvodom je i legislatívne prostredie v súvislosti s možnosťami vymáhať oprávnené nároky a zlá kapitálová alebo vlastnícka štruktúra podnikov.
V mnohých prípadoch sú investiční manažéri kontaktovaní záujemcami o investície rizikového kapitálu až v situácii, kedy ostatné možnosti financovania stroskotali a rizikový kapitál je poslednou núdzovou možnosťou. K tomu dochádza spravidla v situácii, keď firma nemá žiadny voľný majetok, ktorým by mohla ručiť za ďalšie bankové úvery a vlastný kapitál bol už preinvestovaný.
Podnikatelia na Slovensku trpia nezriedka i nedostatkom informácií o možnostiach a výhodách rizikového kapitálu, ktorý však často predstavuje jediné východisko najmä pre začínajúce spoločnosti a tie, u ktorých prevažujú nehmotné aktíva, čím sa stávajú príliš rizikovými pre komerčné banky.
Na druhej strane úroveň slovenského kapitálového trhu neumožňuje rizikovým investorom aplikovať výstup rizikového kapitálu zo spoločnosti jej uvedením na verejný kapitálový trh. V našich podmienkach prichádza do úvahy najmä predaj podielu strategickému investorovi alebo existujúcim spoločníkom.
Slovenský trh rizikového kapitálu charakterizuje prevaha zahraničných vládnych a kvázi vládnych zdrojov. Určitú nádej do budúcnosti predstavuje schválenie „rozpracovania opatrení Akčného plánu rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky Slovenskej republiky s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády“ z 18. mája 2005. Na jeho základe by mal štát aktívne vytvárať podmienky na rozvoj tohto spôsobu financovania, čo je v podstate i jedným z cieľov Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010.
To by sa malo prejaviť i tým, že podpora rizikového financovania by mala patriť medzi hlavné priority na čerpanie zdrojov z európskych štrukturálnych fondov v rokoch 2007 až 2013.
Túto iniciatívu štátu privítala i SLOVCA. Podľa jej predstaviteľov totiž nie je dlhodobo udržateľné, aby fondy rizikového a rozvojového kapitálu využívali prakticky len zahraničné zdroje kapitálu.
Na záver možno zhrnúť, že medzi stimuly rozvoja venture kapitálu na Slovensku patrí zlepšujúce sa podnikateľské prostredie (zníženie daňového zaťaženia, zjednodušenie daňovej legislatívy, zrušenie dane z dividend), ako i rast miery ekonomickej slobody.
Na druhej strane, hlavnými príčinami zaostávania Slovenska vo využívaní tohto spôsobu financovania sú legislatívne prekážky (nízka vymožiteľnosť práva, chýbajúca špeciálna legislatíva), málo rozvinutý kapitálový trh, veľkosť slovenského trhu a chýbajúce štátne podporné programy. Dôvody však možno nájsť i na strane dopytu, konkrétne nízky počet výstupov výskumu a vývoja v podnikateľskej sfére, nepostačujúci prenos poznatkov do praxe, rezervy v manažérskych schopnostiach a firemnej kultúre, absencia tradície i skúseností a v neposlednom rade i neochota podstúpiť vyššie riziko.
Ing.Peter Trúchly
Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
Národohospodárska fakulta
Ekonomickej univerzity v Bratislave